Ženy sa boja o svoje bezpečie, zdravie, financie aj práva. Z prieskumov vyplýva, že na to majú dôvod

Ženy negatívne ovplyvňuje stres, nadmerná starostlivosť o deti a domácnosť aj neinkluzívne správanie

Stres a dlhá pracovná doba si vyberajú čoraz väčšiu daň na duševnom zdraví žien. Polovica žien uvádza, že ich úroveň stresu je vyššia ako pred rokom, a takmer štvrtina cíti vyhorenie. Za klesajúcou úrovňou duševného zdravia je aj neschopnosť odpojiť sa od práce – dokáže to iba 37 % žien. Ženy však o duševnom zdraví na pracovisku nehovoria ani ho nezverejňujú ako dôvod, prečo si vzali voľno. Majú totiž strach, že by to poškodilo ich kariérny postup. Duševné zdravie patrí spolu s finančným zabezpečením a ženskými právami medzi tri najväčšie príčiny obáv žien.

Kariéru žien výrazne ovplyvňuje záťaž, ktorú pociťujú v súvislosti so starostlivosťou o deti, iných členov rodiny a domácnosť. Najväčšiu zodpovednosť za starostlivosť o deti preberá až polovica žien žijúcich s partnerom. Až 57 % žien, ktoré žijú s partnerom a spoločne majú na starosti inú dospelú osobu, uvádza, že táto zodpovednosť leží z väčšej časti na ich pleciach. Viac ako dve z piatich žien majú na starosti aj upratovanie a ďalšie domáce práce. V dôsledku tohto neúmerného rozdelenia zodpovedností je to pre ženy profesionálne náročnejšie – menej ako tretina (27 %) uvádza, že sa dokáže odpojiť od svojho osobného života a sústrediť sa na svoju kariéru.

„Z prieskumu vyplýva, že jedna pätina žien nechce v práci prejsť na vyššiu pozíciu, pretože je presvedčená o tom, že by dostávali nižšiu mzdu ako muži. Druhá pätina neverí, že vôbec bude mať príležitosť na vedúce miesto postúpiť. Pritom firmy, v ktorých pôsobia rodovo vyvážené tímy, dokazujú, že vedia dosahovať lepšie výsledky, z čoho by sme benefitovali všetci,“

uviedla Ivana Lorencovičová, Managing Partner, Deloitte Czech & Slovak Republic.

Ženy sa na pracovisku necítia bezpečne – za posledný rok zažilo na pracovisku 31 % respondentiek mikroagresiu, 4 % sexuálne obťažovanie a 8 % iné typy obťažovania. Štvrtina žien uvádza, že sa k nim v práci nevhodne správali alebo mali nepríjemné poznámky osoby, ktoré pôsobia na vyšších pozíciách, a jednu z 10 žien obťažoval niekto z kolegov. Ženy, ktoré sa identifikujú ako súčasť nedostatočne zastúpenej skupiny (ženy so zdravotným postihnutím, LGBT+ ženy, ženy patriace k etnickej menšine), zažívajú neinkluzívne správanie ešte častejšie a zároveň sa viac boja o svoju bezpečnosť. 

Kľúčom k udržaniu žien vo firmách je flexibilita a rovnováha medzi pracovným a osobným životom

Aj keď došlo k zlepšeniu skúseností žien s hybridným modelom práce, mnohé stále pociťujú vylúčenie zo stretnutí, nedostatok flexibility a predvídateľnosti v práci. Ženy, ktorým zamestnávateľ nedávno nariadil povinný návrat do kancelárie a vyžaduje od nich pobyt na pracovisku na plný úväzok, sa zhodujú v tom, že táto zmena výrazne ovplyvnila ich život – 35 % žien požiadalo o skrátenie pracovného času, 30 % sa muselo presťahovať, 26 % pocítilo zvýšenú úroveň stresu a 20 % tvrdí, že ich produktivita sa znížila. 

„Nedostatok flexibilného pracovného času a zlý work-life balans patria medzi hlavné dôvody, prečo ženy za posledný rok odišli od svojho zamestnávateľa alebo v budúcnosti plánujú zmeniť prácu. Ženy necítia v tomto smere zo strany zamestnávateľov podporu. Až 95 % žien sa dokonca domnieva, že žiadosť o flexibilný model práce alebo jeho využívanie by negatívne ovplyvnili ich šance na povýšenie,“

dopĺňa Ivana Lorencovičová.

Rodovú rovnosť vo vedení spoločností pravdepodobne nedosiahneme skôr ako v roku 2038

Napriek množstvu iniciatív, ktoré sa snažia o zvýšenie počtu žien vo vedení, pokrok nenastáva dostatočne rýchlo. Ženy tvoria menej ako štvrtinu miest v riadiacich orgánoch spoločností (23,3 %). Hoci sa počet žien v týchto funkciách postupne zvyšuje, je nepravdepodobné, že by sa rodová rovnosť oboch pohlaví vo vedení organizácií dosiahla pred rokom 2038. Percento žien, ktoré riadiacim orgánom spoločností predsedajú, je ešte takmer trikrát nižšie (8,4 %), z čoho vyplýva, že pri súčasnom tempe zmien by sa parita v tejto oblasti dosiahla až takmer o 90 rokov.

K lepším výsledkom zrejme prispievajú aj vládne opatrenia. Päť z prvých šiestich krajín s najvyšším percentom žien v riadiacich orgánoch spoločností (Francúzsko, Nórsko, Taliansko, Belgicko a Holandsko) má nejakú povinnú legislatívu o kvótach. Opatrenia však zjavne nemajú rovnaký vplyv na funkcie predsedov riadiacich orgánov a CEO/generálneho riaditeľa. Kvóty pre ženy totiž nemá päť zo siedmich krajín s najväčším počtom predsedníčok riadiacich orgánov ani 17 z 20 krajín s najvyšším počtom žien vo funkcii CEO/generálnej riaditeľky.

Publikácia Women @ Work: A Global Outlook sa zameriava na niektoré kritické pracovné a spoločenské faktory ovplyvňujúce kariéru žien. Najnovšie 4. vydanie vychádza z prieskumu, ktorý sa uskutočnil na vzorke 5-tisíc žien v 10 krajinách (Austrália, Brazília, Kanada, Čína, Nemecko, India, Japonsko, Južná Afrika, Veľká Británia a USA). Publikácia Women in the boardroom: A global perspective obsahuje dáta o zastúpení žien v riadiacich orgánoch spoločností. Aktuálne 8. vydanie vychádza z údajov, ktoré zahŕňajú vyše 18-tisíc spoločností z 50 geografických oblastí vrátane Európy, Blízkeho východu, Afriky, Severnej a Južnej Ameriky, Ázie a Tichomoria.