Tlačové správy
Bohatstvo nie je zárukou sociálneho pokroku
Vidiecke oblasti často prekonávajú hlavné mestá štátov EÚ, pokiaľ ide o sociálne výstupy.
Bratislava, 18. októbra 2016 – Bohatstvo „nie je zárukou“ sociálneho pokroku. Európske hlavné mestá nie vždy poskytujú svojim obyvateľom lepšie sociálne podmienky ako vidiecke oblasti. Noví členovia EÚ dokonca prekonávajú staré členské štáty v niektorých oblastiach sociálneho pokroku.
To sú zistenia nového Index regionálneho sociálneho pokroku EÚ, ktorý zverejnila organizácia Social Progress Imperative. Index poskytuje komplexnú analýzu sociálneho pokroku obyvateľov a pokrýva 272 regiónov v 28 členských štátoch EÚ.
HLAVNÉ ZISTENIA:
Bohatstvo nie je zárukou sociálneho pokroku
Štúdia identifikuje regióny s veľmi podobnou ekonomickou silou, ale diametrálne odlišnými sociálnymi výsledkami. Najlepšie hodnotený región, severné Švédsko, nepatrí medzi najbohatšie. Má rovnaký HDP na obyvateľa ako Bukurešť v Rumunsku, ale dosahuje o 30 bodov viac v oblasti sociálneho pokroku. Najhoršie dopadlo juhovýchodné Bulharsko, ktoré je jedným z najchudobnejších regiónov EÚ.
Rozdiely v sociálnom pokroku nie sú jasne rozdelené medzi nové a staré členské štáty.
Celkový sociálny pokrok v regiónoch nových členských štátov zo strednej Európy, ako napríklad Poľsko, Česká republika a Slovensko, je na rovnakej úrovni ako v regiónoch starých členských štátov v južnej Európe, ako napríklad Portugalsko, Taliansko a Grécko. Rumunsko a Bulharsko však výrazne zaostávajú.
Hlavné mestá majú zložitý vzťah k sociálnemu pokroku
Celkovo 14 hlavných miest dosahuje lepšie priemerné výsledky ako regióny v príslušnej krajine, ale osem dosahuje horšie výsledky. Centrálny Londýn, finančné centrum Európy s najdrahšími nehnuteľnosťami na svete, sa umiestnil až na 81. mieste z 272 skúmaných regiónov.
Prvá a posledná desiatka
Všetky regióny v prvej desiatke sú vo Fínsku, Dánsku, Holandsku a Švédsku. V poslednej desiatke sú regióny v Rumunsku alebo Bulharsku.
„HDP alebo HND na obyvateľa je užitočný ukazovateľ, ale meria len materiálne aspekty blahobytu. Okrem toho môže byť hodnotenie regionálneho rozvoja na základe týchto ukazovateľov značne skreslené,“ uviedol Ján Fidrmuc, riaditeľ Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) vlády SR. „Index sociálneho pokroku je vítaným alternatívnym ukazovateľom národného a regionálneho blahobytu, ktorý sa zameriava na širokú škálu výsledkov relevantných pre blahobyt a nie len na materiálne vstupy a výstupy. Má potenciál stať sa dôležitým nástrojom na tvorbu politík, monitorovanie a posudzovanie regionálnych intervencií a regionálnych vplyvov národných politík,“ dodal.