Novela polnohospodarstva

Deklarovaným cieľom má byť väčšia transparentnosť nájomných vzťahov a zamedzenie špekuláciám pri využívaní poľnohospodárskej pôdy. Želaný efekt však môže byť vo výsledku opačný. A to hlavne kvôli zrušeniu ustanovenia o automatickej obnove nájmu. Podľa navrhovateľov novely to má odstrániť neprehľadnosť v zmluvách týkajúcich sa užívacích práv k pozemkom a odstrániť tzv. „dvojité deklarácie“. Zástupcovia agrosféry vypustenie tohto ustanovenia ostro kritizovali a upozorňovali na riziko vytvorenia priestoru pre špekulácie, zvýšenie počtu prípadov užívania pozemkov bez nájomnej zmluvy, a teda aj celkové zhoršenie podnikateľského prostredia. „Hoci z právneho hľadiska sa touto zmenou do istej miery možno posilňuje podstata práv vlastníka, chápem obavy mnohých firiem podnikajúcich v poľnohospodárstve vo väčšom rozsahu, pre ktoré to bude z komerčného hľadiska výrazná komplikácia,“ potvrdzuje obavy poľnohospodárov Dagmar Yoder, asociovaná partnerka a advokátka spoločnosti Deloitte Legal.

Očakávať sa dá tiež zvýšenie finančnej a administratívnej záťaže prenajímateľov a nájomcov pôdy, a s tým súvisiace problémy s obnovovaním a dojednávaním nájomných zmlúv. Tento jav môže spôsobiť zníženie maximálnej doby platnosti nájomnej zmluvy z 25 na 15 rokov, ktoré prináša novela. Vidina reálneho zepšenia postavenia vlastníka pôdy spojeného s adekvátnou možnosťou výkonu jeho vlastníckeho práva sa tak míňa svojmu pôvodnému cieľu dosiahnuť väčší poriadok v nájomných vzťahoch.

Rozporuplnou novinkou je tiež doplnenie ďalšej výnimky pri uplatňovaní prednostného práva na uzatvorenie nájomnej zmluvy, a to v situácii kedy došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku. „Priamo do znenia zákona sa zavádza sankcia neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi prenajímateľom a inou (treťou) osobu, ak prenajímateľ nezohľadní prednostné právo nájmu pôvodného nájomcu. Toto ustanovenie môže narušiť ekonomickú činnosť väčších a dlhšie fungujúcich poľnohospodárskych podnikov,“ vysvetľuje dopad novely Yoder.

Pozitívnou zmenou zákona je rozšírenie definície pozemku určeného na poľnohospodárske účely. Z dôvodu chýbajúcej zákonnej úpravy nebolo doteraz možné dostatočne jasne určiť, či môže byť pozemkom na poľnohospodárske účely aj pozemok, ktorý je súčasťou hospodárskeho dvora. Doplnením definície bola táto nejednoznačnosť odstránená. Poľnohospodárskym pozemkom tak po novom môže byť aj pozemok evidovaný v katastri ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiacie na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. Ceny pri takýchto pozemkoch však môžu byť vyššie. Zákonom je stanovené, že výška nájomného bude najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného za poľnohospodársku pôdu v danom katastrálnom území. Toto platí, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Novelu zákona ešte musí sfinalizovať podpisom Prezident Slovenskej republiky. Už teraz je však otázne, či zmena prinesie želaný efekt. Zo vzniknutej situácie však  je evidentné, že pri tvorbe zásadných zákonov z jednotlivých sfér hospodárstva je vhodné viac začleniť do procesu odborníkov z praxe, ktorí môžu svojimi pripomienkami a odporúčaniami dostať novely do pozície, kde budú mať skutočne pozitívny dopad na podnikateľské prostredie.