Tlačové správy

Zdaňovanie dopravy do zamestnania sa zmení

Zdaňovanie dopravy zamestnancov zníži čisté príjmy zamestnancov

Bratislava, 19. decembra 2017 – Novela zákona o dani z príjmov, ktorá nadobudne účinnosť od januára, prinesie niekoľko významných zmien v zdaňovaní fyzických aj právnických osôb. Pre fyzické osoby - zamestnancov je jednou z menej príjemných zmien úprava zdaňovania dopravy do práce a späť. Zmena sa dotýka dopravy, ktorú zabezpečuje zamestnávateľ.

Preskúmať obsah

„Podľa novely je takéto nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom vo forme dopravy do zamestnania oslobodené od dane len v tom prípade, ak sa zamestnanci podieľajú na financovaní takejto dopravy, pričom novela upravuje minimálnu výšku tohto spolufinancovania,“ hovorí Janka Farkašová, senior manažérka a daňová poradkyňa zo spoločnosti Deloitte.

Nové zdaňovanie
Spolufinancovanie musí dosahovať minimálne 60 % z celkovej sumy výdavkov na dopravu, resp. 30 % v prípade, že ide o zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % zamestnancov.

„V ostatných prípadoch musí byť podľa novoprijatej legislatívnej úpravy nepeňažný príjem zamestnanca vo forme dopravy poskytnutej zamestnávateľom zdanený,” vysvetľuje Farkašová.

Zákon o dani z príjmov doteraz zdaňovanie dopravy zamestnancov do práce ako nepeňažného príjmu zamestnancov špecificky neupravoval. Mnohí zamestnávatelia považovali zabezpečenie dopravy zamestnancov za jednu z nevyhnutných podmienok zabezpečenia plynulej výroby, rovnako ako napr. zabezpečenie pracovných pomôcok alebo bezpečnosti práce, a nie ako „nepeňažnú výhodu” zamestnancov, a práve preto hodnotu dopravy svojim zamestnancom nezdaňovali.

„Pri nižších platoch zamestnancov vo výrobe, ktorí väčšinou takýto typ dopravy využívajú, spôsobí zavedenie zdaňovania dopravy významné zníženie ich čistých príjmov a môže ohroziť zotrvanie na týchto pozíciách,” uzatvára Janka Farkašová zo spoločnosti Deloitte.

Nový systém môže byť pre zamestnávateľov komplikovaný a administratívne náročný, pretože bude treba celkový nepeňažný príjem rozdeliť na jednotlivých zamestnancov, keďže zamestnanci dochádzajú z rôznych miest, pričom rozdiely sú aj v pravidelnosti využívania dopravy zabezpečenej zamestnávateľom.

Príklad:
Zamestnávateľ zabezpečuje výrobu v trojzmennej prevádzke a svojim zamestnancom poskytuje autobusovú prepravu do práce.  Ročné náklady na túto prepravu sú 120 000 EUR (teda 10 000 EUR mesačne). Ak je celkový počet zamestnancov tohto zamestnávateľa napríklad 150 a autobusovú prepravu využíva 100 zamestnancov, teda 66 % všetkých zamestnancov, sú splnené podmienky na uplatnenie „zníženého” príspevku zamestnancov na dopravu vo výške 30 %, aby bola táto doprava pre zamestnancov oslobodená od dane. Ak by však zamestnanci neprispievali na dopravu vo výške „zníženého príspevku“ vo výške 30 % z celkovej ceny dopravy, rozdiel medzi ich príspevkom a sumou vo výške 30 % z celkovej ceny dopravy predstavuje nepeňažný príjem zamestnancov podliehajúci zdaneniu.
V prípade, že si zamestnanci hradia cenu lístka za autobusovú dopravu vo výške 0,5 EUR na pracovný deň, tzn. 10 EUR mesačne za 20 pracovných dní v mesiaci, celková výška príspevkov od všetkých 100 zamestnancov využívajúcich dopravu je 1 000 EUR mesačne. To predstavuje len 10 % z celkovej sumy dopravy hradenej zamestnávateľom (z čiastky 10 000 EUR mesačne), teda nie je splnená podmienka na oslobodenie takéhoto nepeňažného príjmu zamestnanca od dane. Podľa novej úpravy rozdiel medzi 30 % z celkovej sumy dopravy (tzn. 3 000 EUR mesačne) a príspevkom od zamestnancov (1 000 EUR mesačne) vo výške 2 000 EUR predstavuje nepeňažný príjem zamestnancov, ktorý podlieha zdaneniu a odvodom. Týchto 2 000 EUR mesačne treba rozpočítať na zamestnancov využívajúcich dopravu (pri 100 zamestnancoch to predstavuje 20 EUR na zamestnanca) a týchto 20 EUR pripočítať k príjmu zamestnancov ako ich „nepeňažný príjem“ a treba ho nielen zdaniť sadzbou vo výške 19 %, resp. 25 %, ale treba z neho aj odviesť príspevky na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 13,4 %. To pri nepeňažnom príjme 20 EUR zníži čistý príjem zamestnanca o cca 6,50 EUR, resp. 7,70 EUR (pri sadzbe dane 25 %).
V prípade, že by u tohto zamestnávateľa  z celkového počtu 150 zamestnancov dopravu využívalo menej ako 45 zamestnancov, tzn. menej ako 30 %, čistý príjem zamestnanca by bol nižší o 16,20 EUR, resp. o 19,20 EUR (pri sadzbe dane 25 %), nakoľko nepeňažný príjem zamestnanca by v tomto prípade predstavoval 50 EUR namiesto pôvodných 20 EUR.