Novinky

Finančné inštitúcie budú zisťovať daňovú rezidenciu klientov

Finančné inštitúcie budú musieť od januára 2016 zisťovať daňovú rezidenciu svojich klientov a od roku 2017 hlásiť zistené dáta kompetentnému orgánu štátnej správy.

Bratislava, 12. marca 2015 – Štandard automatickej výmeny informácií v daňovej oblasti sa nezadržateľne blíži aj do slovenského právneho poriadku. Finančné inštitúcie budú musieť do konca tohto roka implementovať opatrenia, ktoré majú pomôcť v boji proti daňovým podvodom. Prijatie lokálnej legislatívy sa očakáva do konca tohto roka. 

„Finančné inštitúcie budú musieť od 1. januára 2016 zisťovať daňovú rezidenciu svojich klientov podľa predpísaných postupov a od roku 2017 každoročne hlásiť zistené dáta kompetentnému orgánu štátnej správy,“ uviedol Milan Kubinec, špecialista na AML v spoločnosti Deloitte.

Budú tak musieť urobiť na základe smernice EÚ kopírujúcej štandard OECD pre automatickú výmenu informácií v daňovej oblasti. Výnimka bola priznaná len Rakúsku, ktoré má oproti ostatným členským štátom únie ročný odklad.

Vzhľadom na zložitosť implementačných procesov vo veľkých finančných inštitúciách, už nie je veľa času. „Finančné inštitúcie by sa mali v najbližšom období sústrediť na vypracovanie dopadových analýz a následnú implementáciu požiadaviek štandardu OECD. Počas projektu by sa však nemalo myslieť len na samotné splnenie požiadaviek štandardu, ale analyzovať by sa mal aj na dopad na predajný proces (najmä na jeho dĺžku). Štandard OECD by mal byť finančnými inštitúciami implementovaný tak, aby bol dopad na predajný proces čo najmenší a klient nebol obťažovaný vyplňovaním rôznych formulárov, pokiaľ to naozaj nie je nevyhnutné,“ uviedol M. Kubinec.

 

„Na pamäti treba mať taktiež narastajúci záujem štátov v oblasti boja proti daňovým únikom a zvyšujúce sa pokuty v prípade porušenia príslušných regulácií,“ dodal.

V posledných rokoch sa jednotlivé štáty zameriavajú na zefektívnenie výberu daní a to najmä prostredníctvom boja proti daňovým únikom. Posledné kauzy preukázali, že významný podiel daňových únikov spôsobuje schovávanie finančných aktív vo finančných inštitúciách sídliacich (nielen) v tzv. daňových rajoch. 

 

Začala to FATCA

FATCA (Foreign Account Tax Compliance Act) je právny predpis prijatý v USA v marci 2010, ktorý má zabrániť americkým daňovým poplatníkom páchať daňové úniky schovávaním prostriedkov v neamerických finančných inštitúciách. Tento predpis je účinný od júla 2014. Okrem vysokých nákladov na implementáciu však bola FATCA považovaná za problematickú okrem iného aj pre obrovskú komplexnosť regulácie (vyše 500 strán požiadaviek) a jej extrateritoriálnu pôsobnosť, ktorá nútila finančné inštitúcie narábať s osobnými údajmi spôsobom, ktorý bol z hľadiska lokálnych zákonov problematický.

Na prekonanie týchto problémov mali slúžiť bilaterálne medzivládne dohody IGA (Intergovernmental Agreements) medzi USA a partnerskými štátmi. Podstatou IGA je prijatie záväzku partnerského štátu, že zabezpečí, aby lokálne finančné inštitúcie získavali požadované údaje a hlásili ich lokálnemu orgánu štátnej správy, ktorý ich bude ďalej hlásiť do USA. K dnešnému dňu podpísalo IGA 54 krajín a na ďalších 58 krajín, vrátane Slovenska sa z dôvodu uzavretia podstatných náležitostí dohody hľadí ako keby IGA podpísali.

Povinnosti na zisťovanie amerických klientov (due diligence) sú v IGA obsiahnuté len na 18 stranách. Práve tieto požiadavky implementovala väčšina slovenských finančných inštitúcií od 1. júla 2014.

 

OECD vstupuje do hry

OECD vydala v júli 2014 tzv. Štandard pre automatickú výmenu informácii v daňovej oblasti (AEOI) a jeho nosnú časť – tzv. Common Reporting Standard (CRS). Štandard predpokladá uzatvorenie bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd medzi partnerskými štátmi, ktoré sa zaviažu vzájomne si vymieňať dohodnuté informácie o svojich daňových subjektoch. Štandard nadväzuje na výsledky spolupráce medzi USA a štátmi G5, a preto sa obsahom aj štruktúrou veľmi nápadne podobá na bilaterálnu medzivládnu dohodu navrhnutú pre implementáciu FATCA. Hlavný rozdiel medzi týmto štandardom a dohodou v oblasti FATCA je, že kým FATCA požaduje zisťovanie a hlásenie výlučne amerických daňových subjektov, štandard OECD požaduje zisťovanie a hlásenie daňových rezidentov všetkých zúčastnených krajín. OECD vydala k štandardu aj vyše 300 stranový komentár, ktorý podrobne interpretuje jednotlivé ustanovenia a obsahuje ktiež praktické príklady.

K dnešnému dňu pristúpilo k AEOI prostredníctvom podpísania multilaterálnej dohody o výmene daňových informácii 52 krajín. Okrem štátov EÚ aj štáty ako napr. Britské panenské ostrovy, Kajmanské ostrovy, Guernsey, Jersey, Faerské ostrovy, Gibraltár, ale aj Švajčiarsko či Lichtenštajnsko. Tieto štáty sa zaviazali, že do konca roka 2015 (resp. 2016 v prípade Švajčiarska, Rakúska, Albánska a ostrovného štátu Aruba) implementujú do svojich právnych poriadkov požiadavky, aby ich finančné inštitúcie museli zisťovať definované údaje o zahraničných klientoch a každoročne ich hlásiť lokálnemu kompetentnému orgánu štátnej správy, ktorý zabezpečí ich výmenu s kompetentnými orgánmi partnerských štátov. Ďalších 41 krajín (vrátane Ruska a Číny) k štandardu OECD síce zatiaľ formálne nepristúpilo, zaviazalo sa však, že tak urobia do konca roka 2015, resp. 2016. Možno teda konštatovať, že už 93 štátov, vrátane mnohých známych finančných centier, či daňových rajov, deklarovalo svoje odhodlanie výrazne posilniť medzinárodnú spoluprácu pre boj s daňovými únikmi. 

Bolo to užitočné?