Tlačové správy

Podniky musia prehodnotiť svoje ciele, ak chcú pritiahnuť miléniovú generáciu

Bratislava, 16. januára 2015 – Podniky by sa mali v 21. storočí zamerať na ľudí a ciele, nielen na produkty a zisky. Vyplýva to zo štvrtého miléniového prieskumu spoločnosti Deloitte – Millennial Survey 2015. Toto zistenie a ďalšie výsledky prieskumu naznačujú, že podniky, predovšetkým na rozvinutých trhoch, sa budú musieť výrazne zmeniť, aby pritiahli a udržali si budúcu pracovnú silu.

Spoločnosť Deloitte vykonala prieskum medzi budúcimi lídrami z 29 krajín a pýtala sa na efektívne vedenie, ako funguje podnikanie a aký má vplyv na spoločnosť. Väčšina (až 75 %) miléniovej generácie si myslí, že podniky sa zameriavajú na vlastné ciele a nesnažia sa prispieť k zlepšovaniu spoločnosti.

Kontakt pre médiá:      

Henrieta Kiššová   
PR & Marketing
Deloitte SR
+421 (2) 582 49 158    
hkissova@deloittece.com
   

„Odkaz je jasný. Pri pohľade na svoje kariérne ciele sa miléniová generácia rovnako zaujíma o to, ako podnik rozvíja svojich ľudí a ako prispieva pre dnešnú spoločnosť, ako o jeho produkty a zisky,“ povedal Marián Hudák, vedúci partner spoločnosti Deloitte na Slovensku. „Tieto zistenia by mali byť pre podniky, najmä na rozvinutých trhoch, dôrazným signálom, že musia zmeniť prístup k miléniovej pracovnej sile, inak budú riskovať, že ostanú pozadu,“dodal. 

Len 28 % z miléniovej generácie si myslí, že ich súčasná organizácia využíva ich zručnosti na maximum. Viac ako polovica (53 %) má ambíciu stať sa lídrom alebo vrcholovým manažérom v ich súčasnej organizácii, pričom medzi príslušníkmi miléniovej generácie na rozvíjajúcich sa trhoch a rozvinutých trhoch je výrazný rozdiel v ambíciách. Až 65 % príslušníkov miléniovej generácie na rozvíjajúcich sa trhoch uviedlo, že by chceli dosiahnuť tento cieľ, oproti len 38 % na rozvinutých trhoch. Toto číslo tiež bolo vyššie medzi mužmi.

Okrem toho z prieskumu vyplynulo, že veľké globálny firmy sú pre miléniovú generáciu menej zaujímavé na rozvinutých trhoch (35 %) v porovnaní s rozvíjajúcimi sa trhmi (51 %). Príslušníci miléniovej generácie na rozvinutých trhoch majú tiež menší záujem (11 %) začať podnikať v porovnaní s ich rovesníkmi na rozvíjajúcich sa trhoch (22 %).

 

Ďalšie zaujímavé zistenia z prieskumu:

 

  • Miléniová generácia chce pracovať pre organizácie so zmysluplnými cieľmi.

Pre 6 z 10 príslušníkov miléniovej generácie je „zmysluplný cieľ“ jedným z dôvodov, prečo sa rozhodli pracovať pre súčasných zamestnávateľov. U príslušníkov miléniovej generácie, ktorí sú relatívne častými používateľmi sociálnych sietí (tzv. „superprepojená miléniová generácia“), sa objavuje čoraz väčšie zameranie na podnikateľský cieľ. 77 % tejto skupiny uviedlo, že cieľ ich spoločnosti bol jedným z dôvodov, prečo sa v nej rozhodli pracovať.

  • Sektor technológií, médií a telekomunikácií (TMT) je najzaujímavejším zamestnávateľom.

Sektor TMT je podľa miléniovej generácie najzaujímavejší sektor, ktorý poskytuje najcennejšie zručnosti. Muži (24 %) dvakrát častejšie ako ženy (13 %) označili sektor TMT za najlepší na prácu. Z hľadiska širších sektorov sa vodcovstvo vníma najsilnejšie v sektore TMT (33 %). Toto percento bolo trikrát vyššie ako pri sektore potravín a nápojov na druhom mieste (10 %) a štyrikrát vyššie ako pri bankových/finančných službách na treťom mieste (8 %). Okrem toho, keď sa príslušníkov miléniovej generácie pýtali, ktoré firmy považujú za najväčších lídrov, na vrchole rebríčka sa umiestnili spoločnosti Google a Apple. Obe získali po 11 %.

  • Rozdiel v sebavedomí? Muži z miléniovej generácie sa viac snažia dostať do vedúcich pozícií.

Muži z miléniovej generácie v porovnaní so ženami o niečo častejšie uvádzali, že by chceli dosiahnuť „vrcholovú pozíciu“ vo svojej organizácii (59 % oproti 47 %). Ženy tiež menej často hodnotili svoje vodcovské schopnosti pri ukončení vysokej školy ako výborné; 27 % mužov oproti 21 % žien ohodnotilo túto zručnosť ako výbornú. Pri otázke, na čo by kládli dôraz vo vedúcej pozícii, ženy častejšie uvádzali rast a rozvoj zamestnancov (34 % oproti 30 %). Tejto oblasti sa podľa mnohých z miléniovej generácie v ich súčasných organizáciách nevenuje dostatočná pozornosť.

  • Organizácie a vysoké školy musia intenzívnejšie spolupracovať na výchove budúcich lídrov.

Celkovo si miléniová generácia nemyslí, že ich organizácie využívajú ich zručnosti na maximum (len 28 % uvádza, že ich organizácia využíva ich zručnosti na maximum). Toto číslo však výrazne klesá až na 23 % u miléniovej generácie na rozvinutých trhoch. Navyše klesá pod 20 % v Japonsku (9 %), Turecku (15 %), Južnej Kórei (17 %) a Čile (19 %). Keď mali príslušníci miléniovej generácie odhadnúť príspevok zručností získaných na vysokej škole k dosiahnutiu cieľov ich organizácie, priemerná hodnota bola 37 %.

  • Meniaca sa charakteristika vodcovstva.

Dnešná miléniová generácia prikladá nižšiu hodnotu viditeľným lídrom (19 %), lídrom s dobrými kontaktmi (17 %) a technicky zručným lídrom (17 %). Namiesto toho definuje skutočných lídrov ako stratégov (39 %), inšpiratívnych (37 %), príjemných (34 %) a vizionárov (31 %).

„Miléniová generácia očakáva od podnikov viac ako predchádzajúce generácie. Vysiela jasný signál, že chce pracovať pre podniky so zmysluplnými cieľmi, či už je to podnikateľský alebo iný cieľ. Prináša zároveň nový pohľad na definíciu vodcovstva,“ uviedla Monika Kováčová, riaditeľka oddelenia ľudských  zdrojov Deloitte.

O prieskume

Zistenia prieskumu vychádzajú zo štúdie realizovanej spoločnosťou Deloitte v spolupráci so spoločnosťou Millward Brown, ktorá zahŕňala viac ako 7 800 príslušníkov miléniovej generácie z 29 krajín na celom svete. Všetci respondenti patrili do miléniovej generácie, teda boli narodení po roku 1982, majú vysokoškolský titul, sú zamestnaní na plný úväzok a pracujú najmä vo veľkých (s viac ako 100 zamestnancami) organizáciách v súkromnom sektore.

Bolo to užitočné?

Názov súvisiacich tém