Z najnovších údajov vyplýva, že z 18 skúmaných krajín je najťažšie zaobstarať si vlastné bývanie v Českej republike. Podobne ako v minulom roku, na kúpu štandardného nového bytu v ČR je potrebných 13,3 priemerných hrubých ročných miezd.
Ktoré ďalšie informácie vyplývajú z prieskumu Property Index, ktorý porovnáva ceny bytov, nájomného a ďalšie trendy na trhu s nehnuteľnosťami v jednotlivých európskych krajinách vrátane Slovenska?
Najdostupnejšie ceny nového bývania sú v Nórsku a Dánsku, kde na jeho kúpu potrebujú menej než päť hrubých ročných miezd – v Nórsku 4,8 a v Dánsku, kde je nové bývanie najdostupnejšie, je to iba 4,7.
Kupujúci v Amsterdame musia na priemerné bývanie našetriť 15,1 priemerných hrubých ročných miezd, t. j. o 0,7 menej než v minulom roku. Napriek tomu zostáva Amsterdam v pomere hrubého príjmu k cene za meter štvorcový mestom s najmenej dostupným bývaním. V Holandsku možno získať hypotéku až do výšky 100 % hodnoty nehnuteľnosti a zároveň využívať daňové výhody, napr. odpočet úrokov z hypotéky, čím možno znížiť náklady na nové bývanie. Všetky tieto faktory uľahčujú kúpu nehnuteľností v Holandsku, čo dokazuje, že porovnávanie výlučne na základe hrubého príjmu nemusí úplne odrážať reálnu dostupnosť bývania.
Na druhom a treťom mieste v rebríčku sa umiestnila Praha a Bratislava. V porovnaní s minulým rokom, keď museli Pražania ušetriť v priemere 14,3 hrubej ročnej mzdy, je to v tomto roku 13,5. Naopak, v Aténach minulý rok potrebovali na nové bývanie 12,3 hrubých ročných miezd, v tomto roku je to už 13,3.
Obyvatelia Bratislavy, Dublinu, Belehradu, Budapešti, Ľubľany, Kodane, Varšavy, (vnútorného) Londýna a Záhrebu by na nový byt museli našetriť sumu zodpovedajúcu 8 až 13 priemerným hrubým ročným mzdám.
Druhým najdostupnejším mestom na kúpu nového bývania je Oslo. Titul mesta s najdostupnejším bývaním opäť získal Rím, kde je na kúpu priemerného bytu potrebných 6,9 priemerných hrubých ročných miezd.
Deloitte Property Index
„Minulý rok sme na Slovensku mohli pozorovať pokles aktivity na hypotekárnom trhu a nárast v segmente nájomného bývania. Mnoho ľudí očividne dospelo k rozhodnutiu odložiť nákup vlastného bytu a uprednostniť prenájom. Toto správanie vychádza z predpokladu, že v budúcnosti dôjde k zníženiu úrokových sadzieb hypotekárnych úverov. Zároveň sa očakáva, že dôjde k ochladeniu inflácie a platy opäť začnú rásť, čo podporí aj dopyt po vlastnom bývaní,“
Dagmar Yoder, lokálna partnerka a advokátka Deloitte na Slovensku
Nízka priemerná zadĺženosť domácností je v Maďarsku, Rumunsku, Grécku, Slovinsku a Chorvátsku, kde pomer celkových nesplatených úverov na bývanie k disponibilnému príjmu domácností predstavuje menej než 30 %.
Štátom v strednej Európe, ako je Česká republika, Rakúsko alebo Slovensko, sa darí udržiavať úroveň súkromného dlhu domácností v rozpätí 40 % až 60 %.
Na dvoch najväčších rezidenčných trhoch v Európe (vo Francúzsku a v Nemecku) sa miera súkromného dlhu domácností stále drží pod úrovňou 80 %.
Na druhom konci spektra s najvyšším zadĺžením domácností je Dánsko, Nórsko a Holandsko. Kým v Dánsku sa zadĺženie pohybuje pod úrovňou 170 %, v Nórsku a Holandsku sa dlh vyšplhal takmer na 180 %.
Z porovnania priemerných hypotekárnych sadzieb vyplýva, že najvyššie sadzby majú v Poľsku (8,1 %), Rumunsku (7,7 %), Maďarsku (7,4 %) a Srbsku (6,8 %). Priemernú úrokovú sadzbu hypoték nad 4,5 % majú aj v Českej republike (5,9 %), Dánsku (5,2 %), Bosne a Hercegovine (4,9 %), Nórsku (4,8 %), Taliansku a v Spojenom kráľovstve (4,7 % v oboch krajinách).
Naopak, najnižšie priemerné sadzby hypoték boli zaznamenané v Bulharsku (2,5 %), Španielsku (3,1 %), Belgicku a Chorvátsku (3,3 %), Francúzsku, Slovinsku a Portugalsku (3,6 %), Izraeli a na Slovensku (3,8 %) a v Rakúsku (3,9 %).
Najdrahšie krajiny a mestá:
Výrazné zvýšenie cien:
Cenová dostupnosť: