COVID-19: Konkurzy v období pandémie

Pandémia koronavírusu a vyhlásenie mimoriadnej situácie nespôsobili len zastavenie spoločenského života, ale mnoho podnikateľov sa v dôsledku tejto situácie začalo dostávať do omeškania s plnením zmluvných povinností.

Podnikateľom, ktorí nemali k dispozícii finančný vankúš z minulých rokov, sa navyše vo veľkej miere znížili pravidelné príjmy, čo spôsobilo nedostatok finančných prostriedkov alokovaných na udržanie chodu ich podnikania. Začínajú sa tak dostávať do omeškania s plnením svojich finančných povinností a záväzkov, čo vo väčšine prípadov znamená nástup zabezpečovacích a sankčných zmluvných mechanizmov a v horšom prípade aj vyhlásenie konkurzu. Tento stav by bol pre podnikateľské prostredie dlhodobo neudržateľný, a tak sa musí aktivita štátu zamerať práve na pomoc podnikateľom. Akú ochranu je im však štát schopný poskytnúť? 

Od 12. mája 2020 vstupuje do účinnosti novela zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa zavádza inštitút dočasnej ochrany podnikateľov. Dočasná ochrana predstavuje tzv. moratórium, teda časový úsek, počas ktorého sa na podnikateľov bude vzťahovať ochrana pred účinkami konkurzov, exekúcií, výkonu záložného práva a zákaz ukončenia zmlúv. 

Jej účelom bude dočasná úprava pomerov a ochrana podnikateľov takým spôsobom, aby bolo možné po skončení pandémie efektívne rozbehnúť ich biznis a riadiť proces ich sanácie. Dočasná ochrana by tak mala vytvoriť predpoklady pre životaschopnosť a prevádzkovanie podniku po jej ukončení. Napriek tomu, že viacero opatrení, ktoré sú v súčasnosti prijímané, má plošný charakter, inštitút dočasnej ochrany je založený na báze možnosti, nie povinnosti. Využitie dočasnej ochrany prichádza do úvahy najmä v prípadoch, ak budú podnikatelia takúto úpravu potrebovať najmä z dôvodu ochrany pred veriteľmi. Súčasná ekonomická situácia sa vyznačuje najmä komplexnosťou vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi a zahŕňa tiež financujúce subjekty. Dopady aktuálnej situácie pocítili podnikatelia najmä v podobe obmedzenia v prevádzkovaní značného množstva podnikov. Účinky dočasnej ochrany by však mali byť vyvážené nielen s ohľadom na zachovanie podniku, ale aj s ohľadom na záujmy veriteľov. Čo to však bude znamenať v praxi a ako podnikateľ získa status dočasne chráneného?

Účinky dočasnej ochrany majú pôsobiť len voči podnikateľom, ktorí sa dostali alebo je pravdepodobné, že sa dostanú do nepriaznivej situácie len v dôsledku pandémie koronavírusu a vyhlásenia mimoriadnej situácie. Žiadateľ preto musí spĺňať materiálne predpoklady na poskytnutie dočasnej ochrany, a to:

• značné zvýšenie počtu pohľadávok po lehote splatnosti alebo značný pokles svojich tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, ktoré podstatne ohrozujú prevádzkovanie podniku; ak žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, za porovnateľné obdobie sa považuje mesiac február 2020,
• k 12. marcu nebol v úpadku, 
• neexistujú dôvody na jeho zrušenie,
• nepôsobia voči nemu účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie,
• k 12. marcu 2020 vo vzťahu k nemu neprebiehalo exekučné konanie pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti,
• vo vzťahu k jeho podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol k 12. marcu 2020 začatý výkon záložného práva,
• v kalendárnom roku 2020 nerozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje, alebo následky takýchto úkonov odstránil,
• v kalendárnom roku 2020, okrem opatrení smerujúcich k zmierneniu následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, neurobil iné opatrenie ohrozujúce jeho finančnú stabilitu alebo jeho následky odstránil,
• vedie riadne účtovníctvo a plní si povinnosť ukladania účtovných závierok.
  

Ak žiadosť spĺňa predpísané náležitosti, súd podnikateľovi bezodkladne poskytne dočasnú ochranu, pričom informácia o poskytnutí dočasnej ochrany sa zverejní v Obchodnom vestníku SR, kde bude prístupná verejnosti. Dočasná ochrana sa bude považovať za poskytnutú v deň nasledujúci po dni zverejnenia. Pre poskytnutie tejto ochrany súd skúma len splnenie zákonom predpísaných náležitostí, a nie je oprávnený vhodnosť tejto ochrany posudzovať, pričom pri splnení uvedených podmienok je podnikateľovi povinný dočasnú ochranu poskytnúť.

Aké sú však účinky dočasnej ochrany? Bude podnikateľ oprávnený vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných povinností bez akejkoľvek sankcie? 

Podnikateľ pod dočasnou ochranou bude povinný v rozsahu, ktorý možno od neho spravodlivo požadovať, vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere, a je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred svojím, a to najmä tak, že nerozdelí zisk alebo iné vlastné zdroje a zdrží sa nakladania s majetkovou podstatou podniku konaním, ktoré by mohlo spôsobiť jeho nezanedbateľné zmenšenie. Uvedená povinnosť platí už od podania žiadosti a jej porušenie zakladá zodpovednosť štatutárneho orgánu. Problematickým sa tu však javí preukazovanie úprimnej snahy podnikateľa a určenie toho, čo všetko možno od neho spravodlivo požadovať. Každý veriteľ si uvedené ustanovenie bude vykladať vo svoj prospech, čo môže v konečnom dôsledku vyústiť do prípadných súdnych sporov. 

V prípade podnikateľa, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz a ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, je úprava o niečo prísnejšia. Právny úkon, ktorý podnikateľ urobil v rozpore s vyššie uvedenými zásadami, a zmenšil tak svoj majetok, je voči veriteľom neúčinný. To znamená, že ak by svojím konaním podnikateľ ukracoval veriteľov, a sťažoval tak uspokojenie ich nárokov, takéto právne úkony sú voči veriteľom neúčinné a pri uspokojovaní ich nárokov sa na majetok podnikateľa hľadí, akoby k uvedeným úkonom nedošlo. Nároky z porušenia povinností podnikateľom uplatňuje v prospech veriteľov správca. Takáto situácia podľa nášho názoru však môže nastať len v prípade, ak bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný pred 12. marcom 2020, avšak napriek tomu bola podnikateľovi poskytnutá dočasná ochrana, keďže posudzovanie podmienok na jej poskytnutie je výslovne formálna záležitosť. Avšak v takomto prípade sa poskytnutie dočasnej ochrany míňa svojmu účelu. 

Čo sa týka poradia záväzkov, ktoré má podnikateľ pod dočasnou ochranou plniť, zákon skôr uprednostňuje záväzky bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany. Dáva podnikateľovi výslovné oprávnenie tieto záväzky po dobu dočasnej ochrany uhrádzať prednostne pred záväzkami, ktoré sa stali splatnými skôr. To by malo zabezpečiť operatívnejšie riešenie tejto zložitej situácie a flexibilnejší manažment záväzkov s cieľom udržania biznisu podnikateľa a „going concern“ podľa jeho potrieb.  

Je zrejmé, že uvedená úprava počíta so situáciou, že podnikatelia nebudú schopní plniť všetky svoje finančné záväzky voči svojim veriteľom. Neplnenie finančných záväzkov však častokrát znamená, že podnikateľ spĺňa materiálne podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý je oprávnený podať nielen on, ale aj jeho veritelia. Aktuálny konkurzný systém nie je pripravený na rýchly a enormný nárast úpadkov, ktoré by nastali v dôsledku nedostatku peňazí v ekonomike. Ak by štát neprijal žiadne opatrenia, hrozilo by nám zahltenie súdov konkurznými návrhmi. Navyše, takýto stav by nebol zdravý ani pre podnikateľské prostredie, a preto je vítané, že sa štát snaží svojou reguláciou minimalizovať tento nežiadúci vplyv koronavírusu aj na súdnictvo.

Dočasná ochrana tak v zásade bráni efektívnemu prejednaniu veriteľských návrhov na konkurz, pričom ochrana je zameraná len na veriteľské návrhy podané po 12. marci 2020. Práve po tomto dátume sa mohla u podnikateľa objaviť finančná tieseň v dôsledku vládnych opatrení proti šíreniu pandémie, keďže mohol byť značne redukovaný jeho biznis spôsobilý generovať peňažný tok. Podnikatelia, ktorí boli v zlej finančnej situácii, ktorá vyústila do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu ešte pred vyhlásením mimoriadnej situácie, tak nepožívajú právnu ochranu s vyššie uvedenými účinkami. 

Lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany neplynú. To znamená, že voči tomuto podnikateľovi neplynú ani premlčacie, resp. prekluzívne lehoty. Veritelia tak budú mať istotu, že akýkoľvek ich nárok voči takémuto podnikateľovi ostane zachovaný, napriek tomu, že je v dočasnej ochrane.

Zákon sa však snaží poskytnúť veriteľom záruky, aby podnikatelia pod dočasnou ochranou úmyselne neukracovali veriteľov, a to najmä v prospech svojich spriaznených osôb. Podnikateľ pod dočasnou ochranou ani spriaznená osoba nebudú oprávnení navzájom započítať svoje vzájomné pohľadávky, ak pohľadávka podnikateľa pod dočasnou ochranou vznikla po poskytnutí dočasnej ochrany a pohľadávka spriaznenej osoby vznikla pred poskytnutím dočasnej ochrany. Uvedená úprava bola prijatá z dôvodu, že započítanie je právnym úkonom, ktorý môže prispieť k zásadnejším zmenám v majetku podnikateľa pod dočasnou ochranou, najmä pokiaľ započítací prejav urobí osoba s ním spriaznená, keďže na tento úkon podnikateľ nemá dosah. 

Štát sa zároveň snaží podporovať poskytovanie úverov a obdobných plnení podnikateľovi pod dočasnou ochranou jeho spriaznenými osobami. Takéto plnenia poskytnuté spriaznenou osobou počas trvania dočasnej ochrany podnikateľa, ktoré budú bezprostredne súvisieť so zachovaním prevádzky podniku, sa nebudú posudzovať za plnenia nahradzujúce vlastné zdroje a v konkurze nebudú uspokojované v poradí ako podriadené. Účelom má byť podpora financovania spoločnosti zo strany jej spriaznených osôb na prekonanie tejto nepriaznivej finančnej situácie na trhu. Keďže sa na vrátenie finančných prostriedkov spriazneným osobám nebude vzťahovať zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje spoločnosti a v prípade konkurzu nebudú tieto pohľadávky uspokojované až ako podriadené, spriaznené osoby budú mať väčšiu istotu, že sa im investované finančné prostriedky vrátia, a to jednoduchším procesom ako obvykle.

Dočasná ochrana, ak nezanikne iným spôsobom, zaniká 1. októbra 2020, pričom jej trvanie môže vláda Slovenskej republiky predĺžiť najneskôr do 31. decembra 2020. Až po zániku dočasnej ochrany bude možné zhodnotiť, aký vplyv mali vyššie uvedené opatrenia na hospodárstvo a ekonomiku a aký bol ich vplyv na podnikateľské prostredie. 

Dátum: 29. 04. 2020