Poznatky
Poznatky o ESG v sektore nehnuteľností za rok 2021
Oblasť ESG sa v sektore nehnuteľností stala stredobodom záujmu.
V súčasnosti sa oblasť ESG (spoločenská zodpovednosť, životné prostredie a správa a riadenie) a udržateľné investovanie nepochybne dostali do popredia v odvetví finančných služieb, kde rozdielnymi a významnými spôsobmi ovplyvňujú aktérov na realitnom trhu, od otázok v oblasti regulácie a daní až po strategické plánovanie a prevádzkové rozhodnutia. Už pred rokom sa o niektorých z týchto aspektov začalo hovoriť, avšak až pandémia urýchlila zmeny a priniesla potrebu konať.
V súčasnosti zohráva oblasť ESG kľúčovú úlohu pri stratégii aj každodenných činnostiach. V záujme úspechu musia organizácie do svojho strategického rozhodovania, transformácie, reportingu a uisťovacích služieb zakomponovať aspekty ESG. V Deloitte vás podporíme na vašej ceste za udržateľnosťou a upozorníme vás na všetky súčasné a budúce aspekty v sektore nehnuteľností, ktoré vás môžu ovplyvniť.
Poznatky o ESG v sektore nehnuteľností za rok 2021 je naša nová séria článkov, ktorú sme vytvorili s cieľom objasniť kľúčové témy ESG, o ktorých by sa účastníci realitného trhu mali dozvedieť.
Nová séria článkov, ktorá obsahuje príspevky od členských firiem Deloitte v strednej Európe, Francúzsku, Luxembursku, Nemecku a Rakúsku s podporou celosvetovej siete odborníkov na sektor nehnuteľností a udržateľnosť, vám prináša rôzne pohľady na túto oblasť.
#1 Nariadenie o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (SFDR) a sektor nehnuteľností
Objavte kľúčové úlohy a výzvy, s ktorými sa musia popasovať realitní manažéri pri dodržiavaní nariadenia SDFR do 10. marca 2021.
Budovy predstavujú viac ako 40 % spotreby energie a 36 % emisií CO2 v EÚ, takže nariadeniu SFDR v sektore nehnuteľností nemožno uprieť význam.
Regulátori, investori, zainteresované strany aj široká verejnosť od podnikov čoraz viac vyžadujú udržateľné postupy. Rastúci význam udržateľnosti vyplýva aj z nedávnych legislatívnych zmien, ktoré odrážajú naliehavosť potreby zmierňovať environmentálne riziká súvisiace s klimatickými zmenami.
#2 Európska zelená dohoda
Čo to znamená pre spoločnosti podnikajúce v sektore nehnuteľností?
Európska zelená dohoda sa zameriava na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody, t. j. dosiahnutie uhlíkovej neutrality EÚ do roku 2050. Súčasťou tejto dohody sú rôzne uhlíkové iniciatívy – jednou z nich je zlepšenie energetickej efektívnosti všetkých budov. Z pohľadu spoločností podnikajúcich v sektore nehnuteľností je kľúčovým projektom Európskej zelenej dohody rekonštrukcia budov.
#3 Spravovanie realitných investícií v súvislosti s oblasťou ESG
Ako sa orientovať v zložitej oblasti ESG a pripraviť organizáciu na budúcnosť.
V minulých rokoch sa zvýšil význam realitných fondov zameraných na oblasť ESG. Niektorí účastníci realitného trhu sa dokázali etablovať ako udržateľné realitné investičné správcovské spoločnosti (REIMs), iní však pri príprave na túto zmenu urobili len veľmi málo.
#4 Odvodzovanie podnikovej hodnoty zo správy daní ako súčasť stratégie
ESG Keď účastníci realitného trhu prehodnocujú modely správy a riadenia s cieľom dosiahnuť ciele ESG, má to aj dôležitý daňový rozmer – daňovú transparentnosť, ktorá si vyžaduje spracovanie údajov o správe daní a vytvorenie kontrolného rámca, čo častokrát nie je ešte k dispozícii. Účastníci realitného trhu majú možnosť zvýšiť hodnotu svojho portfólia a svojej značky tým, že podniknú preventívne kroky na zriadenie správy daní v rámci svojej celkovej stratégie ESG.
#5 Správa dát v sektore nehnuteľností
Je oblasť ESG ďalšou výzvou v správe dát v sektore nehnuteľností?Väčší význam výziev v oblasti ESG na zoznamoch prioritných opatrení v sektore nehnuteľností zvyšuje aj dôležitosť správy dát pre správcov fondov.
#6 Prehodnotenie hĺbkových previerok (due diligence) v sektore nehnuteľností
Vplyv ESG na fúzie a akvizície
Oblasť ESG už prenikla aj do oblasti fúzií a akvizícií. Sektor nehnuteľností sa stal stredobodom záujmu regulačných úradov, keďže vytvára až 36 % emisií CO2 v EÚ. Hĺbkové previerky ESG poskytujú investorom zmysluplné informácie pred samotnou transakciou. Tento článok objasňuje všeobecný koncept hĺbkových previerok ESG a ich špecifiká v súvislosti so sektorom nehnuteľností.
#7 Oblasť ESG ako zdroj hodnoty v sektore nehnuteľností
Environmentálne a sociálne otázky sa v poslednom čase stali verejnou a politickou prioritou a ako také predstavujú významnú hodnotu pre investorov. Informovaný a pravidelný prístup k identifikácii a riadeniu vplyvov ESG chráni investičné portfóliá a takisto zvyšuje odolnosť a ochranu pred rizikom rýchleho zastarávania a zníženia hodnoty. Okrem toho poskytuje lepšie podmienky financovania vzhľadom na väčší objem nového a zodpovednejšieho kapitálu, ktorý prúdi do tohto sektora s cieľom mať pozitívny vplyv v rámci ESG.
#8 Kritériá ESG v sektore nehnuteľností
Význam aspektov spoločenskej zodpovednosti, životného prostredia a správy a riadenia (ESG) sa v sektore nehnuteľností výrazne zvýšil. Povedomie o týchto troch aspektoch v rámci jednotlivých oblastí spoločenskej zodpovednosti, životného prostredia a správy a riadenia sa však líši. Keďže budovy sa považujú za jeden z kľúčových faktorov pri ochrane klímy, nie je prekvapujúce, že väčší dôraz sa kladie práve na životné prostredie. Prvkom spoločenskej zodpovednosti a správy a riadenia sa vo verejnej diskusii často dostáva menej pozornosti. Ukazuje sa však, že spoločenská zodpovednosť aj správa a riadenie sú pre spoločnosti podnikajúce v sektore nehnuteľností obzvlášť dôležité.
#9 Ekologické prenájmy v kontexte ESG
Ekologické budovy a certifikáty pre ekologické budovy, ako napr. LEED, DGNB, BREEAM, ÖGNI, predstavujú štandard na inštitucionálnom trhu s nehnuteľnosťami. Z dôvodu viditeľného vplyvu klimatických zmien a regulácie ESG prijatej Európskou komisiou majú ekologická prevádzka budovy a ekologické nájmy čoraz väčší význam. To vyvoláva otázku, ako je možné regulovať „ekologické prenájmy“.
#10 Dekarbonizácia sektora nehnuteľností
Je čas konať!
Spotreba energie v budovách na osvetlenie, vykurovanie a klimatizáciu vedie k priamym a nepriamym emisiám CO2. Stavebné materiály majú tiež uhlíkovú stopu z ich ťažby, spracovania, výroby, dopravy a inštalácie. Uhlíková stopa je prítomná skoro v každej fáze výstavby budov a spoločnosti prevádzkujúce budovy musia začať s ich dekarbonizáciou, čím prispejú k dosiahnutiu ambiciózneho cieľa EÚ byť klimaticky neutrálnou do roku 2050.
Tieto články by vám mali poskytnúť zmysluplné a podnetné čítanie a tešíme sa na vaše pripomienky a návrhy tém, ktorým by sme sa v budúcnosti mohli venovať.
Dátum: 21. 02. 2022