Novinky

Návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia je v štádiu vyhodnotenia pripomienkového konania

Návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín, ktorý je transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2022/2523 zo 14. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii, tzv. smernica Pillar II , bol 24. augusta 2023 posunutý do štádia vyhodnotenia pripomienkového konania.

Slovenská republika sa vzhľadom na svoje postavenie tzv. zdrojového štátu/dovozcu kapitálu s nízkym počtom hlavných materských subjektov skupín a vyšším počtom dcérskych subjektov a zároveň v záujme zamedzenia zdanenia príjmov dotknutých subjektov v zahraničí rozhodla zabezpečiť minimálne zdanenie vo forme vnútroštátnej dorovnávacej dane, tzv. pravidlo Qualified Domestic Minimum Top-up tax (QDMTT). Toto rozhodnutie urobila Slovenská republika na základe uplatnenia odkladu uplatňovania pravidla zahrnutia príjmov a pravidla pre nedostatočne zdanené zisky (článok 50 smernice Pillar II). V praxi to znamená, že ak efektívna sadzba dane dotknutých slovenských dcérskych spoločností klesne pod 15 %, doplňujúca suma sadzby dane (čiže hodnota do 15 %) sa vyberie v SR, a nie v štáte materskej spoločnosti. 

Návrh zákona sa vzťahuje na subjekty konsolidovanej skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 mil. EUR dosiahnutých v najmenej dvoch zo štyroch účtovných období predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu. Zároveň sú z pôsobnosti návrhu zákona vylúčené subjekty, ktoré vo všeobecnosti vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Podľa analýzy Ministerstva financií SR sa administratívne povinnosti môžu dotknúť približne 5 000 spoločností v SR.

Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny v SR bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane vo výške 15 %, minimálne zdanenie sa zabezpečí výberom tzv. dorovnávacej dane (doplňujúca suma dane). 

Na základe návrhu zákona sa efektívne zdanenie (tzn. efektívna sadzba dane) za subjekty vypočíta za príslušné obdobie ako podiel sumy upravených zahrnutých daní a čistých oprávnených príjmov takýchto subjektov skupiny. To znamená, že efektívna sadzba dane sa nepočíta individuálne za každý základný subjekt ale za všetky základné subjekty nachádzajúce sa v SR, ktoré sú členmi rovnakej skupiny.

Čo to v praxi znamená?

Príklad: Veľká nadnárodná skupina má svoju materskú spoločnosť v zahraničí v štáte X a na Slovensku má niekoľko svojich dcérskych spoločností. Dcérske spoločnosti na Slovensku podliehajú spoločnému efektívnemu zdaneniu vo výške 12 %, teda dorovnávacia daň je v tomto prípade vo výške 3 % (t. j. doplňujúca suma sadzby dane). Bez zavedenia návrhu zákona o dorovnávacej dani (uplatnenia výnimky článku 50 smernice Pillar II) by tieto 3 % boli „dodanené“ v štáte X (v prípade, že by ani v štáte X nebola uplatnená výnimka článku 50 smernice Pillar II). Zavedenie dorovnávacej dane v SR (rozhodnutie o výnimke) zabezpečí, že spomínaná 3 % dorovnávacia daň neskončí v štátnom rozpočte materskej spoločnosti, ale v štátnom rozpočte SR.

Navrhovaná legislatíva obsahuje aj nasledujúce výnimky z výpočtu dorovnávacej dane, pri ktorých sa dotknuté spoločnosti môžu rozhodnúť, že splatná dorovnávacia daň sa bude rovnať nule:

  • Výnimka na základe malého rozsahu (tzv. „de minimis“ kritéria) – ak celkové priemerné oprávnené výnosy základných subjektov nepresiahnu sumu 10 mil. EUR a priemerný oprávnený príjem alebo oprávnená strata týchto základných subjektov predstavuje stratu, respektíve sumu nižšiu ako 1 mil. EUR.
  • Výnimka na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov. 

Jednou z dôležitých častí návrhu zákona je aj ustanovenie, ktoré hovorí o možnosti vylúčiť z celkovej výšky zdaniteľných príjmov ich pomernú časť pripadajúcu na určité percento mzdových nákladov a účtovnej hodnoty hmotného majetku nachádzajúceho sa v SR (tzv. substance based income exclusion). Cieľom je poskytnúť výnimku zo zdanenia tým základným subjektom, ktoré pri výkone ekonomických aktivít disponujú v SR adekvátnym personálnym a majetkovým vybavením.

Toto vylúčenie sa aplikuje až pri výpočte samotnej dorovnávacej dane. To v praxi znamená, že nemá vplyv na určenie výšky efektívnej sadzby dane (ktorá podmieňuje povinnosť výpočtu/úhrady dorovnávacej dane), avšak z pohľadu daňovníka dokáže pozitívne ovplyvniť samotnú výšku dorovnávacej dane.

Návrh zákona ďalej okrem iného vymedzuje spôsob platenia a výberu dorovnávacej dane. Dotknuté spoločnosti v SR budú musieť elektronicky podať nový typ oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane a daňové priznanie k dorovnávacej dani v lehote do 13 mesiacov od zdaňovacieho obdobia, ktorého sa týkajú. V rovnakom termíne by mala byť podľa návrhu zákona dorovnávacia daň aj splatná.

Sankcie za porušenie administratívnych povinností (t. j. nepodanie oznámenia alebo daňového priznania) sú navrhnuté v rozmedzí do 50 000 EUR, a to aj opakovane. Právo na vyrubenie dorovnávacej dane a právo na vymáhanie daňového nedoplatku by podľa návrhu zákona malo zaniknúť po uplynutí štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom bola dorovnávacia daň splatná. Účinnosť zákona sa navrhuje k 31. 12. 2023.

Z nášho pohľadu nebude výpočet efektívnej sadzby dane a samotnej dorovnávacej dane jednoduchý a bude tvrdým orieškom pre nejeden daňový subjekt. Preto pevne veríme, že finančná správa v spolupráci s MF SR poskytnú detailnejšie návody a usmernenia na správnu aplikáciu tejto novej legislatívy. 

Bolo to užitočné?