COVID-19: Nový balíček ekonomicko-hospodárskych opatrení

Novela Zákonníka práce – zmeny v Home Office aj v čerpaní dovoleniek

Do Zákonníka práce sa aktuálnou novelou dostáva samostatná časť upravujúca práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch počas vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Prvým z upravovaných bodov je možnosť nariadenia Home Office zamestnávateľom (v „bežnej“ úprave možné len na základe dohody so zamestnancom), pokiaľ to druh vykonávanej práce dovoľuje – táto možnosť je však vyhradená pre situácie, keď sú účinné opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia. Zároveň má však aj zamestnanec právo požadovať vykonávanie práce v režime Home Office, pokiaľ tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody na strane zamestnávateľa. 

Okrem toho sa skracujú zákonné lehoty na oznámenie čerpania dovolenky zamestnancom, a to na 7 dní, čím sa má umožniť efektívnejšie a flexibilnejšie nariaďovanie dovoleniek. Novela upravuje aj oznamovanie rozvrhnutia pracovného času zamestnancovi, a to aspoň 2 dni vopred. Nevylučuje sa však dohoda so zamestnancom o skrátení tejto lehoty.

Zároveň sa výslovne upravuje nárok zamestnanca na náhradu mzdy vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, pokiaľ dôjde k zastaveniu či obmedzeniu prevádzky z dôvodu súčasnej situácie. Novou úpravou však nie je dotknutá možnosť zníženia tejto náhrady mzdy na 60 % priemerného zárobku na základe písomnej dohody so zástupcami zamestnancov. Novela tiež výslovne stanovuje, že zamestnanec, ktorý poberá ošetrovné (tzv. OČR) z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie alebo osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny, sa zaraďuje do kategórie zamestnancov v ochrannej lehote, a nie je mu teda možné dať výpoveď.

Projekty na podporu udržania zamestnanosti a bankové záruky

Významným finančným opatrením by sa mali stať projekty na podporu udržania zamestnanosti. Prostredníctvom týchto projektov môžu zamestnávatelia, ale aj SZČO, požiadať o dva typy finančnej podpory.

Prvým z nich je príspevok na úhradu mzdy zamestnanca v prípadoch, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať mzdu z dôvodu prekážky v práci na jeho strane (v praxi ide o prípady povinne zatvorených prevádzok, ako je uvedené vyššie). V týchto prípadoch môže zamestnávateľ požiadať o úhradu náhrady mzdy vyplatenej zamestnancovi, a to maximálne do výšky 1 100 EUR.

Druhou možnosťou finančnej podpory je poskytnutie príspevku v prípadoch, keď zamestnávateľom či SZČO (vrátane SZČO bez zamestnancov) klesli počas pandémie COVID-19 tržby. Výška finančného príspevku je odstupňovaná podľa percentuálnej výšky poklesu tržieb (od 180 do 540 EUR) a v prípade zamestnávateľov ide o príspevok na jedného zamestnanca, pričom celková výška príspevku nemôže prekročiť 200 000 EUR.

Posledným z výrazných opatrení je inštitút poskytovania záruk za komerčné bankové úroky zo strany štátu. Toto opatrenie však bude dostupné len pre malé a stredné podniky (do 250 zamestnancov) za podmienok určených vybranou bankou a jeho účelom má byť zníženie rizika nemožnosti splácať úroky z bankových úverov podnikateľov – nemalo by teda ísť o záruky za samotnú sumu čerpaného bankového úveru.

Ďalšie opatrenia?

Aktuálne prijaté opatrenia sú zamerané predovšetkým na podporu udržania zamestnanosti, je ale možné očakávať postupné prijímanie ďalších ekonomicko-hospodárskych opatrení na podporu ekonomiky, ako napr. verejne spomínané úpravy a odklady splátok bankových produktov. Zatiaľ však nie je možné špecifikovať, v akej forme či rozsahu budú tieto opatrenia pripravené.

Pre viac informácií kontaktujte našich právnych expertov.

Dátum: 3. 4. 2020