COVID-19: Situácie, ktoré ovplyvňujú život nielen zamestnancov ale aj zamestnávateľov

1.    Je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci v prípade, ak je zamestnanec povinný starať sa o dieťa navštevujúce školské zariadenie, ktoré bolo v rámci mimoriadnych opatrení vlády Slovenskej republiky uzatvorené?

Zamestnávateľ je v tomto prípade povinný neprítomnosť zamestnanca ospravedlniť, keďže v zmysle Zákonníka práce je ošetrovanie chorého člena rodiny a starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v školskom zariadení, prekážkou na strane zamestnanca. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na ošetrovné ako dávku zo systému nemocenského poistenia.  Pokiaľ by išlo o deti staršie ako 10 rokov, je vhodné sa so zamestnávateľom v súvislosti s neprítomnosťou dohodnúť, prípadne zvážiť možnosť práce z domu, tzv. home office. 

2.    Čo znamená, ak je človek v karanténe? Na akú sumu má zamestnanec, ktorý je v karanténe nárok? Koľko zaplatí zamestnávateľ? 

Karanténu môže nariadiť orgán verejného zdravotníctva, pričom na základe rozhodnutia o karanténe bude zamestnancovi spravidla vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V tomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu príjmu počas prvých 10 dní od zamestnávateľa, a to v nasledovných výškach: 

- 25 % denného vymeriavacieho základu počas prvých 3 dní karantény; 

- 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. do 10. dňa karantény; za predpokladu, že zamestnanec nemá príjem zo zamestnania. 

Od 11. dňa má zamestnanec za predpokladu absencie príjmu nárok na nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

3.    Môže v tejto situácii zamestnávateľ nariadiť zamestnancom prácu z domu tzv. home office?

Zamestnávateľ a zamestnanec majú možnosť dohodnúť sa na dočasnom výkone práce z bydliska zamestnanca, ak to druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva umožňuje. Home office je možné využiť aj v prípade zamestnanca, ktorému bola nariadená karanténa. Tá totiž nemusí byť nutne spojená s pracovnou neschopnosťou a zamestnanec tak môže pracovať z domu a dostávať štandardnú mzdu namiesto náhrady mzdy za dočasnú pracovnú neschopnosť. Zamestnanec však musí s prácou z domu súhlasiť a nemôže byť zamestnávateľom jednostranne nariadená.

4. Môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancom dovolenku ako nástroj prevencie šírenia nákazy?

Zamestnávateľ síce je oprávnený zamestnancom nariadiť čerpanie dovolenky, avšak je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancom aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. V prípade prevencie šírenia COVID-19 ide nepochybne o výnimočnú situáciu. 

5.    Môže zamestnávateľ zakázať zamestnancom vstup na pracovisko?Zamestnávateľ môže zamestnancom nariadiť, aby zostali doma a nepracovali, a to aj napriek tomu, že voči nim nebola nariadená povinná karanténa. Nepridelenie práce zamestnancovi predstavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa – v osobitnom prípade, ako je zabránenie šírenia COVID-19, nemusí zamestnávateľ rizikovým zamestnancom umožniť výkon práce na pracovisku s cieľom prevencie. V tomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (ak nie je v kolektívnej zmluve uvedené inak). Zákonník práce neobsahuje časové obmedzenie trvania tejto prekážky v práci, a teda je na rozhodnutí zamestnávateľa, v ako rozsahu toto opatrenie v tomto prípade použije. 

6.    Môže zamestnanec odmietnuť chodiť do práce, prípadne výkon určitého druhu práce, napr. stretnutie s klientami? Môže zamestnanec odmietnuť pracovnú cestu?

Všeobecne, zamestnanec nemôže odmietnuť chodiť do práce, ani nemôže odmietnuť určitý druh práce (napr. stretnutia s klientami). Má však právo na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj právo odmietnuť výkon práce, o ktorej sa odôvodnene domnieva, že bezprostredne a závažným spôsobom ohrozuje jeho život alebo zdravie. Je však veľmi nepravdepodobné, aby riziko spojené s nákazou dosahovalo takú intenzitu, že by dochádzalo k závažnému ohrozeniu života a zdravia zamestnancov. V takomto prípade by už bola vyhlásená povinná karanténa. 

Čo sa týka pracovných ciest, zamestnanec, ktorý v pracovnej zmluve súhlasil s pracovnými cestami, nemôže cestu odmietnuť. Pokiaľ by však išlo o pracovnú cestu do oblasti s vyhlásenou karanténou, resp. so zákazom vstupu cudzincov do krajiny, všeobecný súhlas v pracovnej zmluve by pravdepodobne nebol postačujúci a zamestnanec by mal právo vyslanie na takúto pracovnú cestu odmietnuť.

Dátum: 25. 3. 2020