ATAD 3: Vývoj návrhu smernice EÚ o minimálnych požiadavkách na ekonomickú aktivitu (tzv. „Unshell“ smernica“)

Hlavnú myšlienku a princípy smernice sme podrobnejšie predstavili v minuloročnom článku. Stručne pripomíname, že ak bude spoločnosť vyhodnotená ako subjekt, ktorý nemá dostatočnú ekonomickú aktivitu (substance), budú jej odopreté výhody vyplývajúce z uplatňovania bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a zároveň by nemala mať možnosť aplikovať oslobodenie dividend, úrokov a licenčných poplatkov vyplývajúce z relevantných smerníc (zjednodušene zo smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch).

Spomedzi prijatých zmien v návrhu smernice nás zaujala úprava troch vstupných kritérií (gateways), ktoré vedú k vzniku oznamovacej povinnosti vo vzťahu k minimálnym požiadavkám na ekonomickú aktivitu. Tieto kumulatívne kritériá boli upravené (de facto sprísnené) takto:

1. Viac ako 65 % (pôvodne 75 %) príjmov spoločnosti za dve predchádzajúce zdaňovacie obdobia sú tzv. rozhodné príjmy, ktorými sú najmä pasívne príjmy vo forme dividend, úrokov, licenčných poplatkov, príjmov z prenájmu majetku, príjmov z poistenia a i.
2. Viac ako 55 % (pôvodne 60 %) rozhodných príjmov sa dosahuje alebo vypláca v rámci cezhraničných transakcií, alebo viac ako 55 % (pôvodne 60 %) majetku, z ktorého plynú rozhodné príjmy, sa nachádzalo v posledných dvoch zdaňovacích obdobiach v zahraničí.
3. Vykonávanie správy každodenných činností a rozhodovanie o dôležitých funkciách bolo v predchádzajúcich dvoch zdaňovacích obdobiach externe zabezpečované treťou stranou (pôvodne len „externe“).

Jedna z ďalších zmien, ktorá stojí za pozornosť, je vypustenie výnimky (tzv. safe harbour), podľa ktorej sa z rozsahu pôsobnosti smernice mali vylúčiť okrem iných aj spoločnosti s najmenej piatimi vlastnými zamestnancami pri prepočte na plné pracovné úväzky alebo so zamestnancami, ktorí vykonávajú výlučne činnosti generujúce príslušné príjmy.

Upravený bol aj systém sankcií, s ktorým sa v smernici počíta. Namiesto pôvodne navrhovanej peňažnej sankcie vo výške najmenej 5 % obratu subjektu v príslušnom zdaňovacom období, ktorá sa mala uložiť v prípade nedodržania oznamovacej povinnosti alebo poskytnutia nepravdivých informácií, by sa podľa nového návrhu mali sankcie rozlišovať nasledovne:

• V prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti v stanovenej lehote bude uložená sankcia minimálne vo výške 2 % z príjmu dosiahnutého v príslušnom zdaňovacom období.
• Ak v oznámení uvedie spoločnosť nepravdivé údaje, bude uložená sankcia minimálne vo výške 4 % z príjmu dosiahnutého v období, v ktorom mala oznámenie podať.

Nový návrh smernice prináša aj úpravu sankčného systému pre subjekty s nízkym alebo nulovým príjmom, v prípade ktorých by základňou na výpočet sankcií za vyššie uvedené previnenia mala byť celková hodnota ich aktív.

V súvislosti s plánovanou účinnosťou smernice nedošlo k zmenám. V súlade s cieľom deklarovaným v minulosti by sa nové pravidlá mali uplatňovať od 1. januára 2024. Dosiahnutie tohto cieľa si však najprv vyžaduje jednomyseľné schválenie navrhovanej smernice Európskou radou (t. j. zástupcami/ministrami financií všetkých členských štátov EÚ) a jej následnú implementáciu do právneho poriadku členských štátov EÚ. Podľa doterajších informácií je práve jednotný postoj všetkých členských štátov k parametrom smernice a ich implementácii do praxe neistý. V tomto kontexte sa preto javí deklarovaný dátum účinnosti ako pomerne ambiciózny. Napriek nejasnej situácii týkajúcej sa schválenia smernice odporúčame, aby ste tejto oblasti venovali zvýšenú pozornosť a zvážili jej možné dopady.