Poznatky

Prístup bankovníctva ku klimatickej neutralite

Úloha globálneho bankovníctva pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo

Na konferencii COP 26 sa viac ako 190 krajín dohodlo na rýchlejšom tempe znižovania emisií skleníkových plynov. Finančné inštitúcie sa zároveň zaviazali, že do roku 2050 naviažu na ciele Parížskej dohody z roku 2015 súkromný kapitál vo výške 130 biliónov USD. Parížska dohoda vyzýva na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnej úrovni.

Ako je na tom bankový sektor o rok neskôr?

Aby sme to zistili, Medzinárodná banková federácia a Deloitte vykonali prieskum medzi vedúcimi pracovníkmi a riaditeľmi bánk z celého sveta. Zároveň sme urobili rozhovory so zástupcami bánk, bankových asociácií a medzinárodnej organizácie. Výsledky prezentujeme v tejto správe.

Environmentálne, sociálne a klimatické záležitosti majú významný vplyv na všetky odvetvia hospodárstva. Odvetvia reálnej ekonomiky hľadajú spôsoby, ako dekarbonizovať svoju činnosť v súlade so svojimi záväzkami dosiahnuť nulovú bilanciu emisií a s tým súvisiacimi plánmi transformácie. Kým štáty, štátne agentúry a priemyselné odvetvia produkujúce emisie uhlíka musia prinášať účinné riešenia zmeny klímy, banky ako finanční sprostredkovatelia a hlavní aktéri každej ekonomiky zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore transformácie svojich klientov v rôznych sektoroch reálnej ekonomiky.

Banky musia vo svojich stratégiách transformácie zohľadňovať nielen transformáciu svojich operácií, ale najmä emisie z činností, ktoré financujú. Financované emisie predstavujú približne 75 % uhlíkovej stopy bánk a ich meranie je mimoriadne zložité. Napriek tomu predstavujú pre banky príležitosť zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní nulovej bilancie emisií uhlíka v celom hospodárstve.

Aby mohli banky plniť svoju úlohu finančných sprostredkovateľov, ktorí môžu podporiť prechod na klimatickú neutralitu, čoraz viac vyhodnocujú obchodné príležitosti, riziká a spôsoby, ako podporiť a sprevádzať klientov na ceste ku klimatickej neutralite. Popritom prehodnocujú vlastné prevádzkové a obchodné modely na zabezpečenie náležitého riešenia klimatických otázok vo vlastných operáciách, ako aj v oblasti financovania a interakcie s klientmi. Banky musia venovať veľkú pozornosť spôsobu presmerovania kapitálu a riziku potenciálne uviaznutých aktív , ktoré boli alebo budú predmetom neočakávaných alebo predčasných odpisov, zníženia hodnoty alebo konverzie na pasíva. Hľadisko uviaznutých aktív bude zohrávať významnú úlohu pri prechode úverových a investičných portfólií na klimatickú neutralitu.

Úspech tohto prechodu závisí od prístupu založeného na spolupráci medzi rôznymi odvetviami a inštitúciami a prinášajúceho riešenia, z ktorých by mohli mať osoh všetci.

Kľúčové zistenia

Z nášho prieskumu vyplýva sedem kľúčových zistení týkajúcich sa aktivít bankovníctva smerujúcich ku klimatickej neutralite.

  1. Medzi štátmi panuje veľká zhoda na potrebe spravodlivého prechodu na klimatickú neutralitu. Medzivládny panel pre zmenu klímy a ďalšie vedecké organizácie považujú rok 2050 za termín, do kedy by sa mala dosiahnuť nulová bilancia emisií uhlíka, aby sa obmedzilo zvyšovanie teploty pod 1,5 stupňa a dosiahol súlad s Parížskou dohodou. Lehoty na dosiahnutie priebežných a konečných cieľov nulovej bilancie emisií medzi jednotlivými krajinami a regiónmi sa však líšia. Väčšina bánk sa pri usmerňovaní svojho úsilia smerom ku klimatickej neutralite spolieha na rôzne medzinárodné a vnútroštátne iniciatívy. Pre banky môže byť náročné dosiahnuť ciele nulovej bilancie emisií skôr, ako budú pripravené ich dosiahnuť ekonomiky, v ktorých pôsobia.
  2. Väčšina svetových bánk, ktoré sú motivované najmä vlastným poslaním, ale aj dopytom zo strany klientov, napreduje s plánmi na podporu dosiahnutia cieľov klimatickej neutrality, lebo sa domnievajú, že banky zohrávajú dôležitú úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Popri tomto úsilí však musia banky riadiť klimatické a environmentálne riziká, riziko znehodnotenia svojich aktív na uviaznuté aktíva a očakávania regulačných orgánov. Preto, hoci sa väčšina respondentov z rôznych geografických oblastí domnieva, že by mali zohrávať hlavnú úlohu pri prechode na klimatickú neutralitu, niektorí z nich uvádzajú, že banky by sa nemali považovať za iniciátorov transformácie, ale za sprostredkovateľov. Z tejto pozície by sa mali zamerať na oblasti, ktoré môžu najviac ovplyvniť na dosiahnutie pozitívneho vplyvu.
  3. Hoci sú banky dôležité, sú len jedným z aktérov v národnom a regionálnom ekosystéme. Odvetvia s vysokými emisiami uhlíka musia prispieť svojím dielom a realizovať inovácie na zníženie svojej uhlíkovej stopy. Na druhej strane, na odstránenie neistoty (najmä v oblasti regulácie) a vyriešenie záležitostí špecifických pre daný región musia štáty a odvetvia reagovať formou jasnejších usmernení, zjednotenia metód a koordinácie.
  4. V niektorých jurisdikciách bolo hlavným nástrojom na zmiernenie vplyvu bánk na klímu vylúčenie určitých investícií. To však už na dosiahnutie cieľov v oblasti klimatickej neutrality nestačí. V záujme zabezpečenia transformácie namiesto odpredaja zahŕňajú ďalšie opatrenia na zmiernenie vplyvu programy zapájajúce klientov a udržateľné financovanie prostredníctvom inovácie produktov a služieb.  
  5. Hoci sa za kľúčové na stanovenie cieľov a zosúladenie klimatickej neutrality považuje meranie emisií skleníkových plynov, zistili sme, že meranie emisií rozsahu 3 je pre väčšinu bánk a podnikov stále výzvou pre značne obmedzenú dostupnosť údajov a nedostatočne harmonizované metodiky, a to aj napriek vzniku iniciatív, ako je Partnership for Carbon Accounting Financials (PCAF – Partnerstvo finančných inštitúcií vykazujúcich emisie uhlíka).
  6. Súčasná energetická kríza bude mať nepopierateľný vplyv na schopnosť bánk plánovať a realizovať svoje iniciatívy v oblasti klimatickej neutrality vďaka nevyhnutnému vplyvu na celý ekosystém (štáty aj klientov). Z krátkodobého hľadiska sa môžu rozhodnutia v oblasti energie dočasne vrátiť k zdrojom energie produkujúcim vyššie emisie skleníkových plynov, to však nemení celkovú trajektóriu v oblasti udržateľnosti – respondenti vo všeobecnosti tvrdia, že sú naďalej odhodlaní dosiahnuť svoje predchádzajúce záväzky a priority. V strednodobom až dlhodobom horizonte môže byť energetická kríza strategickou príležitosťou na urýchlenie udržateľnejšej výroby energie a zníženie závislosti od zdrojov energie s vysokými emisiami. Cesta ku klimatickej neutralite preto nemusí byť lineárna a banky možno budú musieť prispôsobiť načasovanie svojich konkrétnych cieľov a plánov pre konkrétnych klientov.
  7. Na zachovanie sociálnej súdržnosti je potrebný spravodlivý prechod na klimatickú neutralitu. Primeraná úroveň spoločenskej angažovanosti je zas kľúčom k zabezpečeniu podpory transformácie všetkými zainteresovanými stranami. Rozvojové krajiny budú potrebovať finančnú a technologickú podporu rozvinutých krajín, aby dosiahli spravodlivú transformáciu.

V tejto správe sa bližšie pozrieme na každé z týchto kľúčových zistení. Dúfame, že vás zaujme a bude užitočná pri vašom uvažovaní, ako plánuje vaša spoločnosť riešiť tieto otázky.

Bolo to užitočné?