Poznatky

Transferové oceňovanie v čase COVID-19

Kríza spôsobená celosvetovou pandémiou COVID-19 významne ovplyvní fungovanie mnohých nadnárodných spoločností (MNE). Z pohľadu transferového oceňovania je dôležité dodržiavať princíp nezávislého vzťahu, ktorého podstatou je, aby transakcie prebiehajúce v rámci skupiny boli nastavené tak, akoby išlo o transakcie medzi nezávislými subjektmi za porovnateľných podmienok. V súčasnej situácii sa vytvára veľký tlak na riadenie spoločností v súvislosti s nastavením plánu na nasledujúce obdobie a modely transferového oceňovania v tom hrajú významnú úlohu.

V praxi sa v rámci MNE štruktúr najčastejšie využíva obchodný model, v ktorom okrem materskej spoločnosti zabezpečujúcej kľúčové funkcie pôsobia aj subjekty (dcérske spoločnosti), ktoré zabezpečujú konkrétne typy funkcií a nesú s tým spojené (zvyčajne viac či menej) obmedzené riziká. Takéto spoločnosti nazývame v jazyku transferového oceňovania spoločnosťami s obmedzeným funkčným a rizikovým profilom (LRS). LRS sú napríklad zmluvní výrobcovia, distribútori s obmedzenými rizikami alebo zmluvní dodávatelia služieb. Spoločným znakom týchto spoločností je z pohľadu transferového oceňovania štandardne stabilná kladná ziskovosť, najčastejšie v jednotkách percent.

V Slovenskej republike pôsobia z hľadiska transferového oceňovania prevažne spoločnosti typu LRS. Pri skúmaní princípu nezávislého vzťahu v rámci vnútroskupinových transakcií sa používajú rôzne metódy transferového oceňovania, veľmi často metóda čistého obchodného rozpätia (TNMM). Táto metóda skúma princíp nezávislého vzťahu pri transakciách s nezávislými osobami, napríklad porovnaním celkových finančných výsledkov závislých osôb s finančnými výsledkami, ktoré dosahujú nezávislé osoby vykonávajúce porovnateľné funkcie a znášajúce porovnateľné riziká. 

Smernica OECD o transferovom oceňovaní, z ktorej vychádza aj slovenská legislatíva, poukazuje na porovnateľné podmienky v rámci skúmania nezávislého vzťahu. V súčasnosti je však otázkou, ako zabezpečiť porovnateľnosť a aké dopady môže mať súčasná situácia na vnútroskupinové transakcie. 

Medzi najčastejšie diskutované oblasti v transferovom oceňovaní v súčasnosti patria:

Ziskovosť LRS

Na účely skúmania ziskovosti sa najčastejšie využívajú finančné ukazovatele nezávislých spoločností. Je bežnou praxou čerpať údaje z externých databáz, napríklad z databázy TP Catalyst (Amadeus), ktorú využíva aj finančná správa.

V čase celosvetovej krízy vzniká problém porovnateľnosti súčasnej ziskovosti testovanej spoločnosti s údajmi získanými z databáz. Je to spôsobené tým, že finančné údaje sa v databázach uverejňujú s dvanásť- až osemnásťmesačným oneskorením. Z tohto dôvodu nie je možné zabezpečiť priamu porovnateľnosť údajov pre testovaný krízový finančný rok 2020 s finančnými údajmi porovnateľných spoločností za predchádzajúce roky. 

Na základe skúseností z predchádzajúcich krízových období (roky 2000, resp. 2008 – 2010) by za určitých okolností bolo možné súčasnú ziskovosť testovanej spoločnosti upraviť na základe podrobnej ekonomickej analýzy dopadu krízy na funkčný a rizikový profil spoločnosti, ako aj celkového dopadu na vnútroskupinový model transferového oceňovania. Ďalšou možnosťou by mohla byť úprava ziskovostí porovnateľného súboru spoločností na základe štatistických a ekonomických ukazovateľov súčasného stavu ekonomiky, resp. daného odvetvia, ktoré sú k dispozícii s menším časovým oneskorením (zvyčajne v týždňoch). 

 V súčasnosti sa tiež diskutuje o tom, do akej miery by mali LRS získať kompenzácie od materskej spoločnosti. Inými slovami, možno sa v súčasnej situácii spoliehať na klasické modely kompenzácie LRS?

Mnoho výrobných LRS spoločností musí čeliť odstaveniu výrobných liniek a problémom nevyťaženej kapacity, čím výrazne stúpa podiel fixných nákladov na celkových nákladoch a následne dochádza k výraznému poklesu prevádzkovej marže. Z pohľadu transferového oceňovania je dôležitým faktorom porovnateľnosti, ako sa v danej situácii správajú nezávislé subjekty na trhu. Z dostupných finančných informácií, ako aj zo skúseností z predchádzajúceho krízového obdobia môžeme nájsť mnoho nezávislých spoločností v strate alebo dokonca v likvidácii. Pri závislých spoločnostiach je ďalej potrebné skúmať zmluvné podmienky, na základe ktorých je nastavená kompenzácia v prípade neplnenia. 

V situácii spojenej s COVID-19 a v celosvetovom krízovom stave je rozloženie rizík v zmluvnom vyjadrení východiskom na určenie kompenzácie spoločností s obmedzeným profilom. Za určitých okolností by sa subjekty v obchodnom reťazci mohli spoločne podieľať na kompenzácii dosahovaných strát.

Vnútroskupinové služby

Prinášajú služby fakturované materskou spoločnosťou úžitok v súčasnej situácii?

Smernica OECD o transferovom oceňovaní sa zmieňuje o službách, ktoré sú zabezpečované na úrovni skupiny. Počíta sa s tým, že každá MNE skupina tieto služby zabezpečuje. Bežným príkladom poskytovania služieb materskou spoločnosťou sú manažérske služby, prostredníctvom ktorých môže spoločnosť čerpať výrobné a predajné know-how, resp. administratívne služby a centrálny nákup. Z pohľadu transferového oceňovania je dôležité, aby prijatá služba naplnila aj podstatu tzv. benefit testu, ktorý skúma, či poskytnutá služba prináša daňovému subjektu úžitok, resp. v zmysle slovenskej legislatívy bola služba vynaložená na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (všeobecný test daňovej uznateľnosti). 

V súčasnej krízovej situácii je dôležité zhodnotiť všetky prijímané služby v rámci vnútroskupinových transakcií a posúdiť, či má teraz poskytnutá služba pre spoločnosť úžitok. Za určitých okolností by takýto náklad mohol byť klasifikovaný ako daňovo neuznateľný. 

Finančné transakcie

Vnútroskupinové pôžičky sú bežným finančným prostriedkom v MNE skupinách pri krátkodobom alebo dlhodobom financovaní. V čase COVID-19 mnoho spoločností využíva vnútroskupinové financovanie na zabezpečenie finančných prostriedkov na pokrytie svojich prevádzkových nákladov. Aj v tejto oblasti je dôležité porovnanie s nezávislými spoločnosťami a podmienkami, ktoré by bolo možné aktuálne dosiahnuť na trhu.

Úrok z vnútroskupinovej pôžičky by mal byť nastavený trhovo a zohľadňovať situáciu spoločnosti. Nadmerné úverové financovanie, resp. jeho nekorektné posúdenie môže viesť k nálezu počas daňovej kontroly. 

Štátna pomoc

Ďalšou, v dnešnej dobe často diskutovanou problematikou, je možnosť čerpať štátnu pomoc v čase pandémie. Napríklad, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky spustilo v apríli 2020 pomoc pre podniky, ktoré sú zasiahnuté krízou. Hlavným účelom takejto pomoci je udržanie pracovných miest v podnikoch. V prípade MNE skupín, ktorých súčasťou sú aj vyššie spomenuté LRS, je v prípade čerpania štátnej pomoci dôležité, ako je zmluvne nastavená skupinová kompenzácia (tzv. transfer pricing adjustment), prípadne aké opatrenia plánuje skupina v najbližšej dobe prijať v súvislosti s obmedzením dopadov finančnej krízy v dôsledku pandémie. Uvedené opatrenia môžu mať vplyv na ziskovosť spoločnosti, a tým aj na možnosti čerpania pomoci. 

V rámci Európskej únie podlieha množstvo opatrení štátnej pomoci skúmaniu a schvaľovaniu zo strany Európskej komisie. V prípade, ak spoločnosť prijme neschválenú štátnu pomoc, alebo prijme štátnu pomoc v rozpore s lokálnou legislatívou, musí získanú sumu spolu s úrokom vrátiť. V tejto súvislosti treba podotknúť, že za štátnu pomoc sa považuje napr. aj prípadné odpustenie sankcie pri dodatočne vyrubenej dani. 

Vo všetkých vyššie spomenutých oblastiach je dôležitá dôsledná analýza konkrétnej situácie a jej dopad na súčasné nastavenie transferového oceňovania. V neposlednom rade bude veľmi zaujímavé sledovať, aký postoj k tejto problematike zaujme finančná správa.

Bolo to užitočné?